Rímskokatolícka cirkev, farnosť sv. Štefana Uhorského v Jenkovciach

Pán je môj pastier, nič mi nechýba...

Otázky

OTÁZKY
K PRÍPRAVE NA SLÁVNOSŤ PRVÉHO SV. PRIJÍMANIA

1. ČO JE KRST?

Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť, ktorou sa stávame Božími deťmi a členmi Cirkvi.

2. AKÉ SÚ ÚČINKY KRSTU?

1. stávame, sa Božími deťmi
2. stávame sa členmi Cirkvi
3. odpúšťajú sa nám všetky hriechy aj dedičný hriech 4. dostávame Božiu milosť pomáhajúcu a posväcujúcu

3. POVEDZ DESAŤ BOŽÍCH PRIKÁZANÍ.

1. Ja som Pán, tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov okrem mňa aby si sa im klaňal. 2. Nevezmeš Božie meno nadarmo.
3. Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.
4. Cti svojho otca a matku.
5. Nezabiješ.
6. Nezosmilníš.
7. Nepokradneš.
8. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.
9. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho. 
10. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.

4. ČO NÁM BOH PRIKAZUJE V PRVOM PRIKÁZANÍ?

Boh nám v prvom prikázaní prikazuje, aby sme sa klaňali iba jemu a nikomu inému.

5. AKO SA MÁME BOHU KLAŇAŤ?

Bohu sa máme klaňať vnútorne a navonok.

6. KEDY SA BOHU KLANIAME VNÚTORNE?

Bohu sa klaniame vnútorne ak v neho: 
1. veríme
2. dúfame
3. keď ho milujeme nadovšetko

7. KTO SA PREHREŠUJE PROTI VIERE?

Proti viere sa prehrešuje ten:

1. kto zjaveným pravdám nechce veriť
2. kto o zjavených pravdách dobrovoľne pochybuje 3. kto vieru zapiera
4. kto je vo viere ľahostajný.

8. KEDY SA BOHU KLANIAME NAVONOK?

Navonok sa Bohu klaniame vtedy, keď svoju vnútornú poklonu dávame najavo vonkajšími znakmi.

9. KTO SA PREHREŠUJE PROTI POKLONE NAVONOK?

Proti poklone navonok sa prehrešuje ten:
1. kto sa nemodlí.
2. kto nechodí na sv. omšu.
3. kto sa dopúšťa modloslužby /klania sa niečomu alebo niekomu inému okrem Boha/ 4. kto sa dopúšťa povery /kto tvorom pripisuje neobyčajnú moc akú im Boh nedal/
5. kto sa dopúšťa svätokrádeže.

10. KTO PÁCHA SVÄTOKRÁDEŽ?

Svätokrádež pácha ten:
1. kto zneucťuje Bohu zasvätené miesta, veci, alebo osoby.
2. kto niektorú sviatosť prijíma nehodne.

11. KTO SA PREHREŠÍ PROTI DRUHÉMU BOŽIEMU PRIKÁZANIU?

Proti druhému Božiemu prikázaniu sa prehrešuje ten, kto zneucťuje Božie, alebo sväté mená.

12. KTO ZNEUCŤUJE BOŽIE, ALEBO SVÄTÉ MENÁ?

Božie alebo sväté mená zneucťuje ten:
1. kto ich bez potreby vysloví.
2. kto sa rúha, alebo zahreší.
3. kto preklína. /želať niekomu niečo zlé/ 
4. kto hriešne prisahá.
5. kto Bohu daný sľub nedodrží.

13. KTO HRIEŠNE PRISAHÁ?

Hriešne prisahá ten:

1. kto prisahá bez potreby.
2. kto prisahá na nepravdivú, alebo pochybnú vec. 
3. kto prisahá, že niečo hriešne urobí.

14. ČO NÁM BOH PRIKAZUJE V DRUHOM PRIKÁZANÍ? NEVEZMEŠ ...

Boh nám v druhom prikázaní prikazuje aby sme božie alebo sväté mená vyslovovali s úctou.

15. KEDY JE KRESŤAN KATOLÍK POVINNÝ ZÚČASTNIŤ SA NA CELEJ SVÄTEJ OMŠI?

Každý kresťan katolík je povinný zúčastniť sa na celej svätej omši každú nedeľu a prikázaný sviatok.

16. AKO SVÄTÍME NEDEĽU?

Nedeľu svätíme tak, že nepracujeme a zúčastníme sa na svätej omši.

17. KEDY MÔŽEME PRACOVAŤ V NEDEĽU?

V nedeľu môžeme pracovať vtedy:
1. ak to duchovní predstavení z dôležitých príčin uznajú za nevyhnutné 
2. ak sa ta práca nedá odložiť.

18. ČO NÁM BOH PRIKAZUJE V ŠTVRTOM PRIKÁZANÍ? CTI SVOJHO ...

Boh nám v štvrtom prikázaní prikazuje aby sme svojich rodičov ctili, milovali a poslúchali.

19. KOHO EŠTE MÁME POSLÚCHAŤ OKREM RODIČOV?

Okrem rodičov máme poslúchať svojich cirkevných a svetských predstavených.

20. KEDY NEMÁME POSLÚCHAŤ SVOJICH RODIČOV, CIRKEVNÝCH A SVETSKÝCH PREDSTAVENÝCH?

Nemáme ich poslúchať vtedy, keď nám kážu urobiť niečo hriešne.

21. ČO NÁM BOH ZAKAZUJE V PIATOM PRIKÁZANÍ NEZABIJEŠ?

Boh nám v piatom prikázaní zakazuje škodiť blížnemu alebo sebe na tele alebo na duši.

22. KTO ŠKODÍ BLÍŽNEMU NA TELE?

Blížnemu na tele škodí ten:

1. kto ho bezprávne poraní.
2. kto ho bezprávne zabije.
3. kto jeho život skracuje hádkami a zlým zaobchádzaním.

23. KTO ŠKODÍ SEBE NA TELE?

Sebe na tele škodí ten:

1. kto spácha samovraždu.
2. kto sa bez potreby vystavuje nebezpečenstvu života.
3. kto si život skracuje nemiernou prácou, nenávisťou, nemiernym pitím alkoholu,
fajčením a drogami.

24. KTO ŠKODÍ BLÍŽNEMU NA DUŠI?

Blížnemu na duši škodí ten, kto ho pohoršuje.

25. ČO ZNAMENÁ POHORŠIŤ?

Pohoršiť znamená dávať inému zlý príklad.

26. KTO ŠKODÍ SEBE NA DUŠI?

Sebe na duši škodí ten, kto pácha hriech.

27. ČO BOH ZAKAZUJE V ŠIESTOM BOŽOM PRIKÁZANÍ NEZOSMILNÍŠ?

V šiestom prikázaní Boh zakazuje nehanblivé myšlienky, pohľady, slova, skutky a všetko čo zvádza k nehanblivosti.

28. ČO BOH ZAKAZUJE V SIEDMOM BOŽOM PRIKÁZANÍ – NEPOKRADNEŠ?

V siedmom prikázaní nepokradneš Boh zakazuje robiť škodu na cudzom majetku.

29. AKO MÔŽEME UROBIŤ ŠKODU NA CUDZOM MAJETKU?

Škodu na cudzom majetku môžeme urobiť:
1. krádežou
2. lúpežou
3. podržaním si nájdenej veci
4. úžerou /pôžička na vysoké úroky/
5. klamstvom
6. ničením cudzích vecí
7. zanedbaním povinne platenej práce

30. ČO MÁ UROBIŤ TEN, KTO SI PODRŽAL CUDZÍ MAJETOK, ALEBO UROBIL ŠKODU NA CUDZOM MAJETKU?

Kto zobral cudzí majetok musí ho vrátiť a kto urobil škodu na cudzom majetku musí ju nahradiť, inak nedosiahne odpustenie hriechov pri spovedi.

31. ČO BOH ZAKAZUJE V ÔSMOM PRIKÁZANÍ? NEBUDEŠ KRIVO SVEDČIŤ...

Boh v ôsmom prikázaní zakazuje:

1. krivo svedčiť
2. klamať
3. blížnemu škodiť na cti

32. KTO ŠKODÍ BLÍŽNEMU NA CTI?

Blížnemu na cti škodí ten kto ho: 
1. ohovára
2. osočuje
3. kto si z blížneho robí posmech 
4. kto blížneho potupuje

33. ČO ZNAMENÁ OHOVÁRAŤ?

Ohovárať znamená bez potreby hovoriť o chybách iných.

34. ČO ZNAMENÁ OSOČOVAŤ?

Osočovať znamená:

1. vymýšľať si chyby blížneho
2. chyby blížneho zväčšovať

35. ČO MÁ UROBIŤ TEN, KTO UBLÍŽIL BLÍŽNEMU NA CTI?

Kto ublížil blížnemu na cti je povinný: 

1. odprosiť ho
2. nepravdu odvolať
3. zavinenú škodu napraviť

36. ČO BOH ZAKAZUJE V DEVIATOM PRIKÁZANÍ?

V deviatom prikázaní Boh zakazuje žiadať si cudziu manželku, alebo cudzieho manžela.

37. ČO BOH ZAKAZUJE V DESIATOM PRIKÁZANÍ?

V desiatom prikázaní Boh zakazuje žiadať si nespravodlivo cudzí majetok, ktorý mi nepatrí.

38. KTO PÁCHA HRIECH?

Hriech pácha ten, kto vedome a dobrovoľne prestúpi Božie prikázanie.

39. AKO DELÍME HRIECHY?

Hriechy delíme na ťažké /smrteľné/ a ľahké /všedné/ 

40. KTO PÁCHA ŤAŽKÝ HRIECH?

Ťažký hriech pácha ten, kto vedome a dobrovoľne prestúpi Božie prikázanie vo veľkej veci.

41. KTO PÁCHA ĽAHKÝ HRIECH?

Ľahký hriech pácha ten, kto vedome a dobrovoľne prestúpi Božie prikázanie v malej veci, alebo ho prestúpi vo veľkej veci, ale nie celkom vedome, alebo nie celkom dobrovoľne.

42. AKÉ SÚ NÁSLEDKY HRIECHU?

Každým hriechom strácame Božiu milosť.

43. AKO MÔŽEME SPÁCHAŤ HRIECH?

Hriech môžeme spáchať: 

1. myšlienkami
2. slovami
3. skutkami
4. zanedbaním dobrého.

44. KTORÉ SÚ DO NEBA VOLAJÚCE HRIECHY?

Do neba volajúce hriechy sú: 

1. úmyselná vražda
2. zväčšovanie biedy vdov a sirôt
3. nevyplatenie zaslúženej mzdy za vykonanú prácu

45. ČO MÁM UROBIŤ, KEĎ CHCEM ABY SA MI ODPUSTILI VŠETKY ŤAŽKÉ HRIECHY?

Musím sa z nich vyspovedať.

46. ČO MÁM ROBIŤ, AK CHCEM ABY SA MI ODPUSTILI VŠETKY ĽAHKÉ HRIECHY?

Musím sa z nich vyspovedať, alebo ich úprimne oľutovať.

47. MÔŽEME BYŤ SPASENÍ Z VLASTNEJ SILY?

Nie, lebo k spaseniu potrebujeme milosť Božiu.

48. ČO JE MILOSŤ BOŽIA?

Milosť Božia je nadprirodzený duševný dar Boží, ktorý nám udeľuje Duch Svätý pre zásluhy Ježiša Krista.

49. AKO DELÍME BOŽIU MILOSŤ?

Milosť Božia je:

1. pomahajúca – je v duši stále
2. posväcujúca – je v duši pokiaľ nespáchame ťažký hriech.

50. ČO ROBÍ V DUŠI MILOSŤ POMÁHAJÚCA?

1. osvecuje rozum človeka, aby vedel čo je dobré a čo zlé 2. posilňuje vôľu človeka, aby vládal konať dobro

51. AKO DOSTANEME MILOSŤ POSVACUJÚCU DO SVOJEJ DUŠE?

1. sviatosťami
2. sväteninami 
3. modlitbou

52. ČO SÚ TO SVIATOSTI?

Sviatosti sú viditeľné znaky, ktoré ustanovil Pán Ježiš, aby do našich duší privádzal neviditeľnú milosť Božiu.

53. VYMENUJ SEDEM SVIATOSTI.

1. Krst;
2. Birmovanie; 
3. Sviatosť oltárna; 
4. Sviatosť zmierenia – spoveď;
5. Pomazanie chorých; 
6. Posvätenie kňazstva; 
7. Manželstvo

54. AKO DELÍME SVIATOSTI?

Na sviatosti živých a sviatosti mŕtvych.

55. KTORÉ SÚ SVIATOSTI MŔTVYCH?
1. Krst; 
2. Sviatosť zmierenia /môžeme ich prijať aj vtedy, keď máme ťažký hriech/ 

56. KTORÉ SVIATOSTI MÔŽEME PRIJAŤ LEN RAZ V ŽIVOTE?
1. Krst;
2. Birmovanie; 
3. Sviatosť kňazstva

57. ČO JE SVIATOSŤ ZMIERENIA?
Sviatosť zmierenia je sviatosť, v ktorej nám Boh cez kňaza odpúšťa hriechy spáchané po krste.

58. ČO SA STANE KEĎ SA VYSPOVEDÁME?

Keď sa vyspovedáme odpustia sa nám hriechy a dostaneme Božiu milosť, ktorú sme svojimi hriechmi stratili.

59. VYMENUJ ČASTI SV. SPOVEDE.

1. spytovanie svedomia 
2. ľútosť
3. silné predsavzatie
4. vyznanie hriechov
5. pokuta

60. ČO ZNAMENÁ SPYTOVAŤ SI SVEDOMIE?

Spytovať si svedomie znamená rozmýšľať nad tým aké hriechy sme spáchali.

61. ČO JE ĽÚTOSŤ?

Ľútosť je bolesť duše nad spáchanými hriechmi.

62. KTORÉ HRIECHY MUSÍM OĽUTOVAŤ PRI SPOVEDI ABY SA MI ODPUSTILI?

Oľutovať musíme všetky hriechy, ak ich neoľutujeme nemôžu nám byť odpustené.

63. AKÚ ĽÚTOSŤ POZNÁME?

1. dokonalú – ľutujem, preto lebo som hriechmi urazil Boha
2. menej dokonalá – ľutujem len preto, lebo sa bojím trestu

64. AKO SA MÁME VYSPOVEDAŤ?

Vyspovedať sa máme: 
1. úplne; 
2. úprimne; 
3. zreteľne

65. KEDY SA SPOVEDÁME ÚPLNE?

Úplne sa spovedáme, keď vyznáme aspoň všetky ťažké hriechy na ktoré sa pamätáme a udáme ich počet a podstatné okolnosti.

66. ČO MÁME ROBIŤ AK SME PRI SPOVEDI ZABUDLI NEJAKÝ HRIECH POVEDAŤ?

Ak sme zabudli pri spovedi povedať nejaký hriech máme ho povedať pri najbližšej spovedi.

67. ČO MÁME ROBIŤ AK SME PRI SPOVEDI ZATAJILI – NÁROČKY NEPOVEDALI NEJAKÝ ŤAŽKÝ HRIECH?

Ak sme pri spovedi zatajili – náročky nepovedali nejaký ťažký hriech, musíme to povedať pri najbližšej spovedi a zopakovať si celú neplatnú spoveď.

68. ČO UROBÍ KŇAZ KEĎ SA VYSPOVEDÁME?

Keď sa vyspovedáme kňaz nám dá napomenutie, uloží pokutu a dá rozhrešenie.

69. ČO JE SVÄTÁ OMŠA?

Svätá omša je ustavičná obeta nového zákona, pri ktorej sa Pán Ježiš obetuje svojmu Nebeskému Otcovi pod spôsobmi chleba a vína.

70. KEDY BOLA PRVÁ SVÄTÁ OMŠA?

Prvá svätá omša bola pri poslednej večeri, Ježiš vtedy po prvýkrát premenil chlieb na svoje telo a víno na svoju krv.

71. KEDY JEŽIŠ USTANOVIL SVÄTÚ OMŠU?

Pán Ježiš ustanovil svätú omšu pri poslednej večeri, vtedy keď ustanovil Sviatosť oltárnu.

72. ČO SA STALO KEĎ PÁN JEŽIŠ POVEDAL SLOVÁ TOTO JE MOJE TELO A TOTO JE MOJA KRV?

Keď Ježiš povedal slová - toto je moje telo a toto je moja krv, chlieb sa premenil na jeho skutočné telo a víno na jeho skutočnú krv.

73. KOMU DAL JEŽIŠ MOC A ROZKAZ PREMIEŇAŤ CHLIEB NA JEHO TELO A VÍNO NA JEHO KRV?

Ježiš dal tento príkaz a túto moc apoštolom, keď im povedal „Toto robte na moju pamiatku“. Táto moc prešla z apoštolov na biskupov a kňazov.

74. ČO JE EUCHARISTIA /SVIATOSŤ OLTÁRNA/?

Eucharistia je skutočné telo a krv Pána Ježiša pod spôsobmi chleba a vína.

75. AKÁ ÚCTA PRISLÚCHA SVIATOSTI OLTÁRNEJ?

Sviatosti oltárnej prislúcha poklona, lebo je v nej prítomný Ježiš Kristus, vtelený Boh.

76.AKO JE JEŽIŠ PRÍTOMNÝ VO SVIATOSTI OLTÁRNEJ?

Ježiš je prítomný vo Sviatosti oltárnej celý a nerozdelený tak ako pod spôsobom chleba aj pod spôsobom vína. V každom kúsku chleba a v každej kvapke krvi je prítomný celý Ježiš Kristus.

77. PREČO USTANOVIL JEŽIŠ SVÄTÚ OMŠU?

Ježiš ustanovil sv. omšu:

1. preto aby túto obetu, ktorú vykonal na kríži sprítomňoval v každom čase a na každom
mieste až do konca sveta.
2. aby sme mohli získať Božiu milosť

78. AKÝ JE ROZDIEL MEDZI OBETOU KRÍŽA A OBETOU SVÄTEJ OMŠE?
Rozdiel medzi obetou na kríži a sv. omšou je taký, že na kríži sa Ježiš obetoval krvavým spôsobom a pri sv. omši sa obetuje nekrvavým spôsobom.

79. Z KOĽKÝCH ČASTÍ SA SKLADÁ SV. OMŠA?

Sv. omša sa skladá z dvoch častí:

1. Bohoslužba slova
2. Bohoslužba obety

80. ČO PRIJÍMAME PRI SVÄTOM PRIJÍMANÍ?

Pri svätom prijímaní prijímame skutočné telo a krv Pána Ježiša od spôsobmi chleba a vína.

81. AKÉ MILOSTI DOSTANEME PRI SV. PRIJÍMANÍ?

Sväté prijímanie:

1. rozmnoží v nás milosť posväcujúcu
2. dáva nám nárok na milosť pomáhajúcu
3. oslabuje našu náchylnosť k zlému
4. očisťuje nás od ľahkých hriechov

82. DOSTANE KAŽDÝ TIETO MILOSTI PRI SVÄTOM PRIJÍMANÍ?

Tieto milosti dostáva iba ten, kto prijíma hodne, kto prijíma nehodne pácha ťažký hriech svätokrádež.

83. ČO MÁME ROBIŤ ABY SME PRIJÍMALI HODNE?

Aby sme prijímali hodne musíme sa na sv. prijímanie pripraviť:

1. duševne
2. telesne

84. AKO SA MÁME PRIPRAVIŤ DUŠEVNE NA SV. PRIJÍMANIE?

Duševne sa pripravíme tak že:

1. ak máme ťažký hriech, vyspovedáme sa z neho 
2. ľahké hriechy oľutujeme
3. vykonáme prípravne modlitby

85. AKO SA PRIPRAVÍME NA SV. PRIJÍMANIE TELESNE?

Telesne sa pripravíme tak, že hodinu pred sv. prijímaním nič nejeme a okrem vody nič nepijeme.

86. ČO MÁME ROBIŤ PO SVÄTOM PRIJÍMANÍ?

Po svätom prijímaní sa máme Ježišovi klaňať a v modlitbe sa mu poďakovať za preukázané milosti